ALEXANDRA ZÁKUTNÁ (26) s dcérou Dominikou museli zápasiť o všetko. O prvé nadýchnutie, o prvý krok. Dnes by najradšej vykričala ľuďom, ktorí jej dcére nedávali šancu: Dominika žije!
Sekcia: Ľudia a príbehy / Príbehy
Keď sme sa stretli, Alexandra s Dominikou práve trávili 40. deň na bratislavských Kramároch. Dominiku operovali na ťažkú skoliózu chrbtice, ktorá súvisí s jej postihnutím. Malá blondínka pripomínajúca bábiku sa práve mamke sťažovala, že ju tlačí korzet, ktorý jej drží chrbátik, keď sedí. Mama pohotovo zareagovala: "Tak nájdem nožnice a kúsok ti z neho odstrihnem.“ Dominika ukázala v úsmeve dva posledné predné mliečne zuby a poklopkala si po čele: "Mama, ty si puk,“ vyhlásila suverénne.
KRÁSNE DIEVČATKO
Dominika sa ide hrať do nemocničnej škôlky a jej mama sa vracia o šesť rokov späť. "Veľmi som chcela dieťa a tešila som sa, keď som otehotnela. Dva týždne pred pôrodom som bola ešte na ultrazvuku. Oznámili mi, že majú pre mňa zlé správy: moje dieťa vraj bude mať hydrocefalus, rázštep chrbtice, podnebia aj pery, poškodenú miechu. Išla som odtiaľ v šoku a hovorila som si: ja asi neporodím dieťa, ale nejakého mutanta. A potom sa mi narodilo krásne dievčatko.“ Prvé tri mesiace boli ťažké: "Dominika bola na respiračnom prístroji, nevedela sa sama nadýchnuť. Skúšala som ju dojčiť, ale vdýchla mlieko. Jedna lekárka na novorodeneckom mi vtedy povedala: Keď ju neviete nakŕmiť, tak jej kúpte truhlu...“ spomína Alexandra s trpkosťou. Chodila za ňou na JIS-ku každý deň. Privinúť si ju však mohla až po troch mesiacoch.
KAŽDÝ NEMÁ TAKÚ SILU
Ďalší úder nasledoval hneď vzápätí: "Keď mala Dominika štyri a pol mesiaca, môj muž mi povedal, aby som sa s ňou radšej odsťahovala k mame. Tvrdil, že to nezvláda, vraj každý nemôže byť taký silný ako ja. Bolo mi hrozne, lebo dieťa sme chceli obaja. Pri odchode mi ešte povedal – ale ja som chcel zdravé dieťa,“ hovorí Alexandra. "Dominiku odvtedy videl len párkrát...Pri rozvode som sa zapovedala, že Dominiku vychovám sama, aj bez pomoci,“ tvrdí Alexandra. "Myslím, že môj bývalý manžel nevie, o čo prišiel. Ale želám mu, aby bol zdravý on aj jeho nová rodina.“
DOMINIKA JE SLNIEČKO
Je pravda, že nie každý človek by mal Alexandrinu silu. Za krátky Dominikin život spolu zažili veľa bolesti. Dominiku doteraz osemkrát operovali. Voperovali jej ventil, ktorý odvádza prebytočný mozgový mok do bruška, uvoľňovali jej šľachy pod kolenami, robili jej umelý močový vývod a museli jej dokonca odobrať obličku. "Nikto ma nepoučil o tom, že deti ako Dominika väčšinou majú problémy s vyprázdňovaním močového mechúra. Dominike sa moč vracal naspäť do obličky. Prekonala niekoľko zápalov, urobili jej vývod a nakoniec o obličku prišla,“ hovorí Alexandra s trochou smútku. Nesťažuje sa na každodenné vyberanie stolice z konečníka dievčatka teplomerom, prebaľovanie a nosenie ťažkého telíčka. Namiesto toh sa teší, že Dominika dokáže s pomocou chodiť a jej rozumček funguje veľmi dobre. Alexandra tvrdí, že dcérka jej dáva oveľa viac, ako keby bola zdravá. "Dominika nikdy neplače, že ju niečo bolí, stále sa usmieva. Je to slniečko,“ hovorí Dominikina mama.
MÁME NÁDEJ
Dominika je síce ťažko telesne postihnutá, Alexandra však robí všetko, aby bola na tom lepšie. Keď mala jej dcérka dva roky, prečítala si článok o profesorovi Jaroslavovi Simanovi, ktorý úspešne oddelil siamské dvojčatá. Neváhala a zavolala mu. "Povedala som mu, že ho vôbec nepoznám, len som čítala, aký je dobrý odborník. Poprosila som ho, aby sa na Dominiku pozrel. Dnes už viem, že je aj veľmi ľudský. O dva týždne sme už boli v Bratislave.“ Alexandra tvrdí, že až v bratislavskej nemocnici si uvedomila, aké postihnutie dcérka vlastne má a čo všetko s ním súvisí. "Zistila som, že máme nádej. Začali sa riešiť všetky problémy. Dominike predĺžili šľachy pod kolenami, naučili ma cievkovať ju. Bohužiaľ, problémy s jej obličkou už boli veľmi vážne. Až tu v Bratislave zistili, že už vôbec nefunguje, a museli jej ju vybrať.“
VERILA LEKÁROM
Dôležitou zastávkou na Dominikinej ceste boli posledné dva mesiace, ktoré opäť strávila na bratislavských Kramároch. Absolvovala dva zákroky – uvoľnenie miechy v mieste rázštepu a operáciu skoliózy – ťažkého skrivenia chrbtice. "Deti s rázštepom chrbtice majú viacnásobné telesné postihnutie. Je to vlastne anomália chrbtice a miechy. Ide o rôzne poruchy uzatvorenia obalu, v ktorom sa chrbtica nachádza. Vytvárajú sa ešte počas embryonálneho vývoja. Často ich sprevádza hydrocefalus, poškodenie miechy a následné ochrnutie svalstva. Tieto deti majú aj oslabený močový mechúr a časté zápaly. Pri dnešnej úrovni ošetrenia hydrocefalu sú však väčšinou rozumovo v poriadku,“ hovorí MUDr. František Horn, ktorý sa zúčastnil obidvoch Dominikiných operácií. Je spoluzakladateľom združenia Spina bifida a hydrocefalus na pomoc rodinám postihnutých detí.
"Dominika by bez pomoci postupne úplne prestala chodiť, miecha v mieste rázštepu by sa poškodila. Ona operáciu naozaj potrebovala. Často sa jej však dožadujú rodičia detí, pre ktoré chirurgický zákrok podľa nás nie je vhodný. Väčšinou ich dávajú operovať v zahraničí a platia za to obrovské sumy,“ hovorí MUDr. Horn. Oceňuje, že Dominikina mama lekárom dôverovala. "Vedeli sme, že sa na nás obidve spoliehajú a úplne nám veria. Dominika má výnimočnú mamu, ktorá sa o ňu naozaj vzorne stará,“ hovorí detský chirurg. Operáciu skoliózy viedol prednosta ružinovskej ortopédie doc. Rehák, dievčatko na zákrok pripravoval aj MUDr. Ľubomír Sýkora. Bola to unikátna operácia. Dominika je len druhé dieťa na Slovensku s takouto diagnózou, ktoré ju podstúpilo. Alexandra je bratislavským lekárom veľmi vďačná. "Malá sa po operáciách narovnala, doslova narástla. Už s pomocou stojí a robí prvé kroky,“ teší sa. "Odkážte všetkým mamám, ktoré majú dieťa s takýmto postihnutím, že sa oplatí bojovať.“
POZNÁ VŠETKY PÍSMENÁ
Alexandru s Dominikou čakala po návrate do Košíc babka a priatelia. "Všetci sa čudovali, ako sa zmenila. Začala viac rozprávať, je smelšia,“ tvrdí Alexandra. Už opäť cvičia Vojtovou metódou a dokonca dostali poukaz na auto. Už len zohnať časť jeho ceny, ktorú musia povinne zaplatiť. Dominika sa znovu hrá na obľúbenom počítači, vďaka ktorému pozná všetky písmená, a čaká ju škola. Celkom slušný výkon na dieťa, ktoré vraj nemalo šancu.
zdroj: http://ozene.zoznam.sk/cl/11246/103978/Uz-maju-nadej-