Tento stĺpček je akoby voľným pokračovaním rozhovoru, ktorý nájdete na stranách 12 – 13. Je to moja osobná minireflexia veľkého osobného zážitku. K tomuto stĺpčeku by podľa mňa skôr pasoval titulok Za dverami ľudskej duše. Lebo sa chystám napísať o mojom osobnom stretnutí s človekom, ktorý sa veľmi svojsky vysporiadal s narodením a so smrťou prvorodenej dcéry. Belgičanovi Pierrovi Mertensovi a jeho manželke Mol sa v roku 1978 narodilo dievčatko s rázštepom chrbtice a hydrocefalom. Napriek postihnutiu, alebo práve pre to sa ju Pierre a Mol rozhodli nadovšetko milovať. Nebola pre nich postihnutým dieťaťom, oni svoju Liesje považovali a dodnes považujú za výnimočnú bytosť. Pierre Mertens našiel silu i slová, aby príbehu, ktorý by sa mnohým mohol zdať ako veľká kalvária naplnená bolesťou a utrpením, dal podobu knihy o láske ku krásnemu dievčatku. Kým anglický názov publikácie je Words (Slová), slovenská verzia dostala meno po výnimočnom dieťati – Liesje. S Pierrom Mertensom som sa stretla na oficiálnej prezentácii slovenského vydania v Bratislave. Usilujem sa neidealizovať si ľudí a dopredu si ich nepredstavovať, ale aj tak som si na sekundu myslela, že na akciu príde zdrvený otec, ktorý sa bude so slzami v očiach prehrabávať v spomienkach. Pierre Mertens však všetkých vrátane mňa uchvátil prirodzenosťou, nenútenou milotou a sympatickými nehranými úsmevmi. Po prečítaní knihy som pochopila prečo. Hoci Liesje v roku 1989 zomrela, žije stále. V Pierrovi.