„Považujem to za jedno z najvýznamnejších ocenení, aké som doteraz získal,“ hovorí Dr. BENJAMIN WARF, ktorému bola na konci júna udelená prestížna výročná cena Medzinárodnej federácie pre spina bifida a hydrocefalus za dosiahnuté výsledky v pomoci postihnutým ľuďom. Dr. Warf patrí medzi renomovaných amerických neurochirurgov a mal významné postavenie na jednej z amerických univerzít. Napriek dosiahnutým profesionálnym úspechom cítil, že chce svoj život prežiť iným spôsobom. Pred piatimi rokmi odišiel tento otec šiestich detí so svojou rodinou do Ugandy, kde svojím lekárskym umením vracia nádej na život mnohým deťom.

Čo bolo vašou hlavnou motiváciou na odchod do Afriky?
Spolu s rodinou sme to urobili najmä z náboženského presvedčenia. Sme kresťania, pracujeme pre kresťanskú organizáciu CURE International a týmto spôsobom chceme slúžiť Kristovi. Život nerozdeľujem na náboženskú, profesionálnu či rodinnú oblasť. Dôležité je pre mňa, aby som bol v profesionálnej práci zjednotený so svojou vierou, a toto je spôsob, akým som to našiel.

Na akej klinike pracujete a čo je vašou špecializáciou?
Naša klinika je určená výlučne deťom s neurochirurgickými problémami. Približne dve tretiny operácií, ktoré robíme, sú spojené s hydrocefalom, pretože sme ho identifikovali ako najvážnejší problém. Práca s pacientmi je tu celkom iná ako v USA. Domáci väčšinou neovládajú angličtinu, preto je ťažké dohodnúť si s nimi napríklad termín vyšetrenia, a prichádzajú bez toho, aby sa objednávali. Každý deň vidím matky s deťmi prechádzajúce nemocničnou bránou. Obracajú sa na nás s túžbou zachrániť svoje dieťa. Prichádzajú k nám ľudia z celej Ugandy, ale v poslednom čase aj z okolitých krajín – z Kene, Tanzánie, Rwandy či Konga.

Prečo sa zameriavate práve na hydrocefalus?
V Afrike sa toto ochorenie vyskytuje v oveľa väčšej miere ako v Amerike či Európe. Veľa prípadov vzniká následkom infekcie po narodení dieťaťa, ďalším dôvodom je vysoká pôrodnosť, ktorá je napríklad v Ugande sedemkrát vyššia ako v USA. Tretím dôvodom sú ťažkosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Vo východnej a v strednej Afrike je len veľmi málo neurochirurgov. Deti sa často nedostanú k lekárovi pre zlé dopravné podmienky, inokedy sa nemôžu liečiť, lebo nemajú peniaze na lieky. Je veľmi smutné, že deti zomierajú na liečiteľné choroby len preto, lebo sa nemajú kam ísť liečiť.


Ktorí z detských pacientov zostali osobitne vo vašej pamäti?
Jedným z mojich prvých pacientov bolo dievčatko Deborah. Keď sa narodila, mala pokročilý stupeň hydrocefalu a veľmi zväčšenú hlavu. Voperovali sme jej zvod odvádzajúci mozgovomiechový mok z hlavy do brušnej dutiny a teraz sa jej darí veľmi dobre. Má už šesť rokov, chodí do školy a doteraz nemala nijaké problémy. Bolo to pre mňa povzbudením, lebo som videl, že deti, ktoré som operoval, sú zdravé a môžu viesť normálny život, hoci bez operácie by zomreli. Ďalším prípadom bolo asi 4-ročné dievčatko Male, ktoré k nám prišlo zo severu Ugandy, kde je stále občianska vojna. Žilo v utečeneckom tábore, celá jeho rodina okrem starej matky zomrela. Dlho k nám obidve putovali a Male sa má po úspešnej operácii dobre.


Okrem toho, že ste začali na liečbu hydrocefalu úspešne používať novú metódu – neuroendoskopiu, používate aj iný druh zvodu.
V Indii sa podarilo vyrobiť zvod, ktorý bol omnoho lacnejší, a pritom fungoval rovnako ako drahé zvody vyrobené v USA. Publikovali sme o tom odbornú štúdiu, v ktorej konštatujeme, že deti s hydrocefalom na celom svete môžu byť liečené oveľa lacnejšie, čo znamená, že za rovnakú sumu môže byť vyliečených 20 detí namiesto jedného. Chorým deťom nesmie byť odmietnutá liečba len preto, lebo je drahá.

Snímky: autorka a Alberto Givanni